Ošarpaná ubytovňa sa stáva Dorotkiným novým domovom, trávi dni vo fabrike za pásom šitím nohavíc a v spoločnosti osamelých tiet, starých šičiek rôznych národností, natrvalo usadených v starej ubytovni. Z takéhoto spôsobu života sa stáva bludný kruh. Čo zarobí minie na drahú ubytovňu a na stravu.
Kríza všetko komplikuje, fabriky sa zatvárajú, ako prvých prepúšťajú cudzincov. Mongolským šičkám štát platí letenky domov, mnohé Ukrajinky a Slovenky však zostávajú v Aši bez akéhokoľvek príjmu. Niektoré vymenia prácu šičky za prácu v bordeli, tie šťastnejšie majú postarších nemeckých pánov, ktorí sa s igelitkami s nákupom zastavia každý víkend a v nedeľu idú späť domov na nemeckú stranu za svojimi manželkami.  Silvia si vezme Dorotku pod ochranné krídla a zoznámi ju s nemeckým 50tnikom Johannom, aby jej zabezpečila víkendové prísuny potravín v igelitkách.

"Najprv som do Ašu dlho chodila na prieskum, vyberala reálne prostredia, spoznávala ľudí a pripravovala sa na nakrúcanie dokumentárneho filmu. Postupne som do filmu získala autentických ľudí, ktorí vo filme stvárňujú samých seba a natočila som s nimi zopár čisto dokumentárnych obrazov, ktoré sú súčasťou filmu. S hlavnými ženskými postavami bol problém. Keď chcem nakrúcať film o dievčatách, ktoré pod vplyvom svojej zlej sociálnej situácie postupne vymenia prácu v textilnej fabrike za prácu v bordeli, alebo sa nechajú vydržiavať nemeckými dôchodcami, tak zachádzam do takej oblasti života, o ktorej tie reálne ženy, ktoré túto skúsenosť zažívajú, už nechcú/nemôžu vypovedať stopercentne otvorene a úprimne."
Iveta Grófová, scenáristka a režisérka