Alexander Dubček, ako téma. Spor o ponímanie slovenských (aj českých) dejín. Spor absolutizmu s relativizmom, elitárstva s ľudovosťou, povojnovej doby s radosťou, socializmu s víziou.
Alexander Dubček, ako tvár v našej spoločnosti stále živá a diskutovaná, ale aj stále nepoznaná. Tvár vizionára a tajomníka, ideálu a reality, absolútneho a relatívneho, elitného a ľudového, politického a osobného, globálneho a lokálneho, moci a bezmocnosti, víťazstva a prehry.
Dubček živý a mŕtvy, k sebe ako magnet ťahá prívržencov, obdivovateľov aj kritikov. V období železnej opony, ale aj zjednotenej Európy - Všetci ľudia budú bratia.

Keby komunisti boli ochotní vidieť skutočnosť takú, aká je, asi by stratili svoj spor ako komunisti, ale získali by tým ako ľudia a ako zložka ľudstva. Nech sa rozhodnú akokoľvek, svet sa zmení a pôjde tým smerom, ktorým šiel a ktorým ísť musí - k jednote, k pokroku a k slobode. Sila skutočnosti a života bola vždy silnejšia než brutálne násilie a vždy skutočnejšia, než všetky teórie.
MILOVAN DŽILAS, Nová trieda

Prvý komplexný film o Alexanderovi Dubčekovi (1921-1992) - presvedčenom komunistovi, idealistovi, sociálnom demokratovi. Človeku usporiadanej disciplíny, ambícií, so zmyslom pre spravodlivosť a prirodzenej ľudskej povahy, kde sa hromadil strach z vlastných zlyhaní, ale aj rozhodnutí s potrebou sebareflexie vo veľkej politike. Politik, ktorý dokázal vniesť ľudskosť do sveta, ktorý ju roky postrádal.
Veľký plán našej novodobej histórie sa odráža v skutkoch a ideáloch jedného človeka, ktorý už dnes nemá možnosť prehovoriť ku kontroverziám sprevádzajúcim jeho rozhodnutia a osobné presvedčenie. Napriek tomu nepôjde o portrétny film. Odvolávame sa na jeho a našu minulosť. Pokúšame sa o návrat v čase. Hľadáme svedkov jeho života. Ale nielen ich. Pohľad na jednu osobu by mal byť širším hľadiskom “osobným zrkadlom” obdobia spred a po roku 1989. Československo a svet ako malé dejiny veľkej politiky rozprávané cez príbeh ikony socializmu s ľudskou tvárou. Alebo: skladáme puzzle tváre Dubček.