alebo Koniec zastupiteľskej demokracie.
Filmová esej Karla Vachka v štyroch dejstvách.
Posledný, takmer šesťhodinový filmový román Karla Vachka hľadá možnosti, ako učiniť svet lepším miestom pre život. Rozdelený do štyroch dielov skúma súčasnú politiku, filozofiu, náboženstvo a umenie. Päťdesiat rokov od Pražskej jari a tridsať rokov od Nežnej revolúcie bilancuje spoločenský vývoj a vidí jedinú možnú budúcnosť v priamej demokracii, ktorá podľa neho umožní prepojenie ľudstva cez internetovú sieť. Filmom prechádzajú Vachkovi študenti z Katedry dokumentárneho filmu na pražskej FAMU, ktorí spoločne s hosťami Karla Vachka v jeho ateliéri upozorňujú na často humorné paradoxy a rozpory doby. Zvláštna pozornosť je venovaná revolúciám, počnúc cromwellovskou. Tie síce posúvajú ľudstvo dopredu, ale za cenu násilia a zneužitia ústredných myšlienok k mocenským ambíciám jednotlivcov. Tak je to aj s komunizmom, ktorý Vachek prežil a podáva o tom svedectvo. Spomína na svojich mŕtvych príbuzných, pričom cituje svoje obľúbené filmy a knihy. V dokumentárnej freske sledujeme nepretržitý prúd myšlienok a obrazov, ktoré tvoria aj jeho staršie diela a maliarske plátna, ale zároveň aj spojenie reformného komunizmu - Dubčeka, Smrkovského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, či Marcela Duchampa s premiérom Andrejom Babišom. Nič nie je možné a busta Václava Havla posiata hubami sa tak opäť vracia na mykologickú výstavu, odkiaľ sa ju usporiadatelia snažia odstrániť za každú cenu. Filozof Milan Hauser, ekonómka Ilona Švihlíková, básnik Andrej Stankovič a desiatky ďalších osobností prijímajú Vachkovu výzvu k dialógu, ako najlepšiemu nástroju myslenia.